Mám taký jeden zvyk. Vôbec to nesúvisí s tým, že rada počúvam hudbu, ale jednoducho nedokážem čítať bez toho, aby som mala nejaký ten podmaz. A tak s každou novou knihou si vymením CD v rádiu a začnem.
Uvediem príklad: Harry Potter 3(Väzeň z Azkabanu)- We
atusHarry Potter 5(Rád vtáka fénixa)- Red Hot Chilli Pepers- By the Way
Pán prsteňov (celý)- na striedačku výber z Enye a z Ally McBealovej
Hobit- Nelly Furtado- Whoa Nelly
Takto tie cédčká počúvam dokola, až kým nedočítam knihu a nevymením ju za ďalšiu. Je to asi zvláštne, no pre mňa je to nevyhnutné. Vôbec nevadí, že mi niekto spieva o láske a práve mi tam vraždia hlavnú postavu. Text hudby ma nezaujíma. Dôležité sú len tóny- nič viac. Nikdy však nemôžem čítať pri slovenskej hudbe….tá ma ruší. Iba ak čítam dačo po anglicky.
A tak vždy, ak teraz počujem nejakú pesničku z mojich hudobných doprovodov, spomeniem si na tú ktorú pasáž z knihy, pri ktorej mi najčastejšie hrala. Dokonca ešte teraz sa mi nahrnú slzy do očí, ak počujem jednu pesničku od Spice Girls pri, ktorej zomierala Beth z Malých žien Lucy May Alcottovej. Myslím si teda, že je potrebná nielen filmová hudba a zvuk filmu, ale aj zvuk knihy, ktorý si pomáham predstaviť takýmto spôsobom.
Komentáre
heh ...
ale v poho ... suhlasim, ze i ku knihe patri hudba
xixi
to vera