niečo, čo milujem a čo ovplyvnilo môj život.
Takže neviem či viete, čo je manga. V poslednej dobe to vie stále viac a viac ľudí, ale pre tých ktorí stále nevedia čo to je tu je krátka charakteristika: je to komiks, presnejšie japonský komiks a vlastne sa tak nazýva aj štýl kresby tohto komiksu.....hlavne teda tu na Slovensku. Ak by ste v Japonsku povedali, že chcete mangu dali by vám do ruky celý book nejakej mangy...teda komiksu. U nás sa to používa aj v zmysle: kreslím mangu teda kreslím takýmto štýlom. Typické sú obrovské oči, dlhé nohy a veľké prsia u báb.....lol a široké plecia u mužov. Hlavný rozdiel medzi japonskou mangou a napr. americkými komiksami je, dovolím si povedať, dej. Ten je zväčša veľmi prepracovaný a tiež sú také aj postavy v mangách a ich charaktery, psychika. Mohla by som o tom hovoriť donekonečna, ale na to som príliš lenivá takže pokračujem ďalej iným. S mangou je úzko spojený výraz anime, čož je vlastne animovaný film či seriál, ktorý vyzerá ako manga....je to rovnaký štýl kresby. Toto už asi každý z vás pozná, lebo typický príklad je Pokémon. Tiež ak by som chcela menovať seriály a filmy sedím tu donekonečna a to by článok asi nevyšiel. A tak teraz dačo o tom ako som sa k tomu dostala...... Popravde neviem...len viem že vo svojich 14 rokoch som sa stala obdivovateľkou tohto štýlu kresby, lebo naozaj, keď sa na to pozriete zistíte, že je to veľmi pekné. Je to tiež sakramentsky ťažké nakresliť aj keď sa to možno nezdá, veď keď si všimnete anatómia sa moc nedodržuje, alebo práveže sa dodržuje...lol...ale i tak....Minulý rok som bola na Festivale anime a mangy v Bratislave- ANIMECON a odvtedy som tomu naozaj prepadla. S mojou vášňou pre tento druh umenia prišla aj vášeň pre Japonsko. Je to naozaj úžasná krajina po všetkých stránkach. Rozhodla som sa podať si prihlášku na FiFUK na odbor japonský jazyk a medzikultúrna komunikácia. Teda takto táto podľa niekoho obyčajná hlúposť ovplyvnila môj život. Držte palce na skúšky. Aj keď to nieje hlavná vec, ktorú by som rada študovala, je jednou z nich. Hlavne sa mi teda páči japonský jazyk, ktorý je asi taký ľubozvučný ako naša slovenčina. s tým rozdielom, že je o dosť ťažší aj vďaka písmu. Rozhodne však neznie napr. tak hatlaninovo ako čínština.
Tak a toto sú nejaké obrázky, ktoré som sama nakreslila ....musím povedať, že mi to veľmi nejde, ale čo už.
Rozhodla som sa uverejni´t ostatné na pokračovanie. V zásobe ich mám ešte dosť a stále budú nové pribúdať takže.....;oD
Komentáre
japoncina?
t obella
na prijimackach je cudzi jazyk a potom neviem to sa mi este nepodarilo zistit..veru pokecame v skole....mi povies co a jak....