tomoko

Tvrdilo sa v ňom že určite existuje. Také, kde nie je nič viac. Potom som počúvala rádio a tam rozoberali presne to isté. A o pár hodín na nete som zas narazila na rovnakú tému. A tak som si povedala, že to je taká pekná náhoda, že sa oplatí o tom dačo napísať a prispieť tak do nekonečného radu reakcíí na túto dosť často rozoberanú záležitosť.

Ja si myslím, že môže byť, ale rovnako aj nie. Dokonca sa viac prikláňam k tej druhej možnosti. Nieže by som neverila schopnosti mužov  a žien odolať, ale viac menej si myslím,že také niečo ako zaľúbenosť, aj keď prechodná, nastane v každom takomto vzťahu. Buď na jednej alebo druhej strane, alebo naraz či už  v tú istú dobu alebo zvlášť. A potom to buď prejde, alebo čo je tá horšia možnosť: zostane to tak......možno sa to ešte aj zhorší väčšou túžbou. Tento jav je podľa mňa spôsobený jednoduchou skutočosťou, že ak sú to najlepší priatelia, vedia o sebe skutočne všetko a veria si. A je odskúšané, že človek sa cítit skvele v spoločnosti ľudí , ktorým verí. A keď sa cítite skvele...nechceli by ste sa stále? A viac? A možno je na to kopu iných dôvodov....... V skutočnosti vôbec neviem.

Ale rozhodne nikto z istotou nemôže tvrdiť jedno alebo výhradne druhé. Čo myslíte? Hmmmmmmmm? Celkom by ma to zaujímalo, čo si o tom kto myslí.