tomoko

Dnes na hodine angličtiny som zažila neskutočnú vec. Na škole, ktorú navštevujem je momentálne niekoľko profesorov anglického jazyka, no v skutočnosti len o pár z nich(viď. ber doslovne- 2)sa dá povedať, že jazyk skutočne ovládajú. A už vôbec nemôžem tvrdiť, že by ho niektorý z nich vedel učiť. Ako osoba, ktorá do dotyčnej školy už chodí 7 rokov môžem a aj si dovolím povedať, že momentálne máme najlepšieho angličtinára, čo sa na škole nachádza, čo sa týka znalosti angličtiny. Ale to je všetko. Je to môj 3. profesor tohto jazyka, mimo iného.

Ale čo bolo také výnimočné na dnešnej hodine?......Aby ste si nepomýlili slovo výnimočné- v tomto prípade to znamená maximálne divné. Hodina začala ako vždy a naše nudné rituály opisovať nebudem. Začali sme novú učebnicu level upper-intermediate(áno chcem sa pochváliť ako sme už ďaleko;o))Prvý module sa nazýva Identity.....pohoda myslela som,ale to bol len začiatok hodiny..... Po 10 minútach pokojnej práce sme začali prekladať nejaké slovíčka- prídavné mená-charakterové vlastnosti a tak a o iných 5 minút náš milý p.p začal trepať jeho obľúbené filozofické drísty. Tentokrát o so called Mr Nobody. A áno už sa k tomu aj dostávam.

Spočiatku mi to nevadilo, lebo som už na jeho kecy zvyknutá a dokonca je to dakedy aj dobre, lebo to hovorí všetko v angličtine a tak sa dokonca aj niečo naučím, ale tentokrát ma to o čom hovoril dosť zarazilo. Už ani neviem ako sme sa k tomu dostali, ale zrazu začal p.p. hovoriť niečo o tom, že nieje umenie byť nieký,ale byť nikým. Áno pánom Nikým. Na otázku Who is mr Nobody odpovedal asi takto:

- je to niekto, kto sa nestará, čo si o ňom ľudia myslia                                                                  

 - je to niekto, kto sa o nič nezaujíma akoho netrápi jeho spoločenské postavenie        

 - je to niekto, koho nezujímajú peniaze 

-je to niekto, kto sa nesnaží a hlavne nechce vôbec nič dosiahnuť

- je to niekto, kto neľúbi preto, že musí,a le pre to, že je to jeho prirodzenosť

- Je to niekto, koho netrápi, že sa mu niečo nepodarilo

- je to niekto, kto nemá plány a nemá sny

A práve tá posledná veta ma úplne dorazila. Po tomto sa rozprúdila ohnivá debata, z angličtiny prudko preskakujúca do materskej slovenčiny. Nikto nechápal ako môže nejaký profesor niečo také vôbec povedať. Pretože všetko toto, čo som napísala uviedol ako svoju ideológiu, ktorej sa drží. Po tomto všetkom, čo nám povedal, sme sa mohli rovno všetci zdvihnúť zo stoličiek a odísť zo školy a viac sa tam nevrátiť. Oponovali sme mu v tom, že nieje reálne, aby niekto nemal sny a želania. A on na to, že človek si ušetrí kopu trpkých sklamaní a keď sa niečo nepodarí nebude ho to mrzieť. Naozaj sa mi nad tým rozum zastavil. S tým súhlasím, ale čo by to bol za život bez takých vecí ako sú sny? A keď sme podotkli, že ak človek niečo chce tak to aj dosiahne, len sa nechutne pousmial a pozrel na nás spôsobom, že čo mi vieme. A možno má pravdu: čo my vieme? Ale rozhodne viem, že takýto spôsob uvažovania je najegoistckejší na svete. Veď čo by to bolo za svet? Nikto by sa o nikoho nestaral a všetkým by bolo všetko jedno. Bolo mi z toho zle. Spolužiak, ktorý rád filozofuje, ale zväčša je to ozaj len nanič, lebo tiež je to len také psudo myslenie, sa s ním začal hádať. Vôbec nepochopil podstatu čo práve náš ctený p.p. povedal, napriek tomu s tým začal. Ja som sa vtedy už aozaj naštvala. Ani nie na spolužiakovu blbosťou, že sa s ním vôbec o tom ešte aj háda, ale na d profesorovou opovážlivosťou. Že je vôbec schopní niečo také pred vlastnými študentmi povedať. Chápete? Veď keby toto vravel každý profesor, tak by stačila jedna známka na stupnici hodnotenia- a to 5. Žiakom by bolo všetko jedno. Nasiakli by tú filozofiu. A vôbec možno by aj do školy prestali chodiť. Takže ja sa pýtam: kto mu dal právo niečo také vôbec povedať? Je to jeho zakomplexovanosť, že nič nedosiahol? Alebo čo? Skutočne netuším, ale týmto vo mne stratil akýkoľvek rešpekt, aký si u mňa ako svojej študentky za ten rok čo ma učí, získal.